Sprievodca po divokej Jáve

Ahojte,

tak zase vás vítam na mojej stránke ! 🙂

 K našej trase, na ktorú sa často pýtate, pribalím zas všetky možné rady, ktoré ma napadnú. Začnem teda pekne od začiatku – ostrovom Jáva, na ktorý sme prileteli z Kuala Lumpur 🙂

Jakarta a Yogyakarta sú dve odlišné mestá!

dasd

Ja viem. Nie je to žiaden objav, ale veľa z vás mi napísalo, že ste si už naplánovali cestu z „Yakarty“ smerom na juhovýchod a potom si uvedomili, že ide o dve úplne rozličné a „celkom“ vzdialené mestá – iba takých 10 hod. cesty 😀  Tak len taká mala poznámočka, lebo aj na internete som si všimla, že ľudia tieto dve mestá občas nerozlišovali  a potom nadšene plánovali cestu a bookovali ubytovanie niekde úplne inde ako predpokladali 😀

A podľa toho, čo som všade čítala, najlepšie urobíte, ak sa úplne vyhnete Jakarte – takže ak tam neletíte, ani tam nechoďte – verte mi, o nič neprídete 😀 Zamierte si to rovno do Yogyakarty, kde nájdete krásne chrámy. 

Yogyakarta – príchod

Z Kuala Lumpur sme preleteli do Yogyakarty za 34 € ! 🙂 Do mesta sa najlepšie dostanete taxíkom alebo autobusom –  tie sú tam naozaj veľmi lacné. Autobus do mesta stál 0,20 €. My sme zvolili taxík, keďže sme mali ubytovanie trošku mimo mesta, aby sme ušli mestskému ruchu. Myslím, že každý sme zaplatili cca 1 €/os za 30 min cesty, čo je slušná cena 😀 Ubytovanie som zohnala cez booking.com a vyšlo nás na osobu cca 8 €. Jedlá tam stali 0,80 € ! Tak sme vytasili peňaženky a jedli, koľko sme vládali ! 😀 Bohužiaľ toto ubytovanie už na bookingu ani na agode nie je v ponuke :/ ale podobných zariadení je tam kopu, treba si vybrať to, čo vám vyhovuje 🙂

DSCsasa (49)

Priamo na ubytovaní sme si vybavili celodenný trip aj spolu so šoférom, vďaka ktorému sme prebádali dva veľmi známe chrámové komplexy – Prambanan a Borobudur. Tieto a podobné výlety ponúka skoro každé ubytovanie v Yogyakarte, takže sa nemusíte zaoberať vopred nejakými vybavovačkami : ) V okolí sa nachádzajú aj rôzne iné menej turisticky vyhľadávané chrámy, ktoré môžte navštíviť – napr. Plaosan Temple, Sewu Temple alebo si vyjsť na sopku Merapi odkiaľ sa chodieva pozerať východ slnka 🙂 Cena na osobu za celodenný transfer bola približne 8 € (bez vstupov na chrám). My sme zvolili flexibilitu a pohodlie, keďže sme chceli stihnúť oba chrámy naraz a nebývali sme priamo v meste, takže presun by bol komplikovanejší. Inak výlet môžete absolvovať úplne sami  a za pár šupiek – priamo ku chrámom sa dostanete z mesta autobusom 🙂 Tak, ak vám nevadí mestský ruch, radšej bookujte ubytovanie priamo v meste, odkiaľ sa všade ľahko dostanete.

Borobudur

O 7 ráno sme vstali – no vstali ako vstali 😀 cítila som sa ako vygrcaný rezeň, keďže sme ešte stále nedospali ten časový posun, kohúty tam kikiríkali výhradne o polnoci a hrôzostrašné zvuky z mešity tam začali vyhrávať cca. 4:40 ráno (fakt zneli strašidelne! 😀 nie ako som doteraz zažila, skôr na štýl Walking dead).  Šofér (ináč skvelý človek) nám po ceste porozprával všetko možné o živote domácich a zastavil nám všade, kde som chcela obdivovať tie úžasné scenérie – takže to, že sme si ho najali, som hodnotila ako veľké pozitívum.  Potom sme konečne dorazili k prvému chrámu – Borobuduru.

Čo vám nepovedia pri vstupe ! Nekupujte si zvlášť vstupy na oba chrámy a berte si so sebou ISIC (ak si študent) a zaobstarajte si COMBO lístok (oba chrámy dohromady), ktorý vás vyjde 25 €. Keby ste kupovali každý zvlášť stálo by to 18 + 14 = 32 €. Úžasný zážitok (keby sme vstali :D) by bol ranný vstup na východ slnka, teda pred 6.00 ale tam vtedy stojí vstup iba na tento chrám = 25 €. Je to na vás 🙂 Samozrejme existujú tu dvojaké ceny. Domáci majú o doosť nižšie ceny ako turisti – tak aby ste potom neboli prekvapení 🙂

A aby ste vedeli, čo je tento chrám zač, tak poviem len v skratke, že Borobudur je najväčšou budhistickou stavbou na svete. Vznikol približne v 9 st. Každé podlažie chrámu predstavovalo určitý stupeň budhistického učenia, kde na samotnom vrchole sa dosahuje nirvána – duchovná sloboda. V každom zvonci na vrchole tohto chrámu nájdete sochy Budhu.

K tomu aby ste si najali sprievodcu budete tak „jemne donútení“ – nás ako keby ani nechceli bez toho pustiť ďalej. Ale zhodli sme sa na tom, že ak sa chceme niečo viac dozvedieť a podporiť domácich, že samozrejme ideme do toho. Sprievodca stál asi približne 10 € na 4 os : ) takže nič katastrofálne.  Po ceste nám aj veštil z ruky a opísal naše charaktery – prekvapivo sa trafil 🙂

Ešte taká malá poznámočka 😀 Buďte pripravení na to, že ako opustíte chrám, tak sa pri východe na vás doslova vrhne straaaašne veľké množstvo predajcov všetkého možného a obkľúčia vás tak, že si niečo budete musieť kúpiť – a keďže naše vyjednávacie schopnosti boli ešte v plienkach, baby si kúpili omylom pohľadnice za 10 € 😀 Hovorte stále nie a uvidíte, že keď budete pomaly odchádzať tak z 150 000 IDR klesnú na 50 000 IDR 😀 !

Posledná vec, ktorú by ste mali vedieť je, že okrem toho, že v Indonézii okúsite, aké to je byť milionárom, taktiež z vás budú hviezdy, tak sa na to pripravte ! Každý sa s vami chce vyfotiť, mladí starí. Čím ste belší, tým lepšie – sprievodca nám povedal, že im prináša šťastie, keď sa odfotia s „bielymi“ turistami, takže ani neviem na koľkých fotkách sa momentálne nachádzame 😀 Najprv vám to lichotí a je to sranda, ale po hodine nekonečného fotenia, na hlavu vám praží silné slnko, a vaša dlhá sukňa sa vám začne lepiť na nohy..a vlastne úplne stratíte chuť objavovať chrámy a chcete sa len sa schovať niekde do tieňa (Dankov výraz na tvári to vystihuje) 😀

Prambanan

22b

V poobednej hodine sme sa dotackali aj k Prambananu – najväčšej hinduistickej stavbe v Indonézii. Nech som sa naň pozrela z akejkoľvek strany, ohromovala ma jeho majestátnosť a architektúra. V roku 2006 ho zasiahlo zemetrasenie a preto musia chrámik po chrámiku budovať odznova.

Tu sme mali šťastie a vychytali sme „sprievodcov v zaškolení“ – oni praxovali na nás všetko nám povysvetľovali a my sme nič neplatili 😀 Win-win. Ak by ste nemali čas a museli ste jeden z chrámov vynechať, tento určite navštívte, pre mňa najkrajšia stavba, akú som zatiaľ videla.

Presun k sopke Bromo a ubytovanie

Ohľadom vybavenia transferu k sopke Bromo z Yogyakarty som bola „jemne“ v strese. Bolo to dosť na poslednú chvíľu – cesta bola veľmi dlhá (13/14 hod) a mali sme natesno program mohlo sa stať, že žiadnu sopku neuvidíme, alebo zmeškáme lietadlo 😀 Nakoniec sa nám práve prostredníctvom nášho šoféra podarilo vybaviť nie len privátny transfer ale priamo celý výlet na sopku – fakt si nepamätám názov tej spoločnosti :/  Transfer do Cemara Lawang + exkurzia + odvoz späť do Surabaye nás myslím vyšla = 15 + 15 € = 30 €.

Keď si budete vybavovať tento výlet, pozisťujte o koho ide! Vyhnite sa napr. firme Nirwana Tour & Travel – na internete som sa dočítala, že podvádzajú svojich zákazníkov.

Ďalšia možnosť ako sa sem dostať je:

  • nočným vlakom z Yogyakarty do Malanga (7 hod) – pre dobrodruhov ako stvorené 🙂 Vlak by vás vyšiel od 140 000 IDR (najnižšia trieda) do 250 000 IDR (najvyššia trieda). Z Malanga sa dostanete taxíkom do Tupangu za 80 0000 IDR (cena za taxík) a odtiaľ sa do Cemara Lawang vyveziete motorkami za 150 000 IDR/os. – batoh vám zoberú na riaditka, takže o to sa báť nemusíte 🙂 (môj známy odporúča túto variantu najviac – krásne výhľady a úžasný zážitok) ale cena sa vyšplhá na cca. 370 000 IDR = 25 € a 10/11 hod.
  • vlakom z Yogyakarty do Surabaye (cca. 5/6 hod) – musíte si min. deň vopred kúpiť lístky, kt. stoja približne 160 000200 000 IDR (stredná trieda) – prišli by ste do Surabaye a odtiaľ, opäť, by ste sa museli presunúť autobusom do Probolingga (4 hod)  za 20 000 IDR a odtiaľ do Cemara Lawang (2 hod)  za 50 000 – 70 000 IDR shared-ride motocyklom, autobusom alebo nejak inak – cena by bola cca. 290 000 IDR = 20 € a 12/13 hod.
  • lietadlom z Yogyakarty do Surabaye (50 min) – najdrahšia ale najrýchlejšia varianta – zo Surabaye do Probolingga (4 hod), odkiaľ sa musíte nejak dostať ešte do Cemara Lawang (2 hod), letenky sa pohybujú okolo 30 € (august), celková cena cca. 540 000 IDR =  36 € a 7/8 hod.

29

Hlavne, že majú rodičia prilbu ! Safety first 😀

Táto 14 hodinová cesta sa nám do pamäte zapísala už navždy. Síce sa na tom teraz dosť smejeme, ale v podstate sme tých 14 hod neustále s kamarátkou budili našim krikom spolucestujúcich, pretože to, čo sa dialo na tejto ceste bolo šialené. Potom som si povedala, že ak mám umrieť, tak nech, ale už sa na to viac nedokážem pozerať, a tak som si dala tú našu „vložku“ na oči a pokúsila sa zaspať, ale to veru nešlo. Na fotke vidíte len malinký zlomok toho, čo sme videli – dievčatko takto stálo na motorke počas rýchlej jazdy bez prilby. Na motorke vedia preniesť všetko: cez dobytok, rošty na pečenie, slamu, drevo..všetko, na čo si len spomeniete… čerešničkou sú 10 ročné deti, ktoré vezú 7 ročné deti – tam sa im o nejakých vodičákoch ani nesníva asi 😀 !

Počas tejto jazdy sme zistili, že tu funguje minimum pravidiel, neexistuje značka povolenej rýchlosti, vodiči si z 1 pruhu spravia 3, a prednosť na ceste má ten väčší  😂 takže za ten čas vodič (bez srandy) skoro 3x zabil motorkára, 2x sme sa skoro zrazili s nákladiakom a  skoro prešli chodcu 😁 ale brali sme to s humorom a verili sme, že náš šofér je síce blázon, ale vie čo robí. A tak sme vo večerných hodinách vyšli jeepom ku kráteru sopky, kde sme sa ubytovali. A bola tu kosaaaaa !

No a teraz sa dostávame k časti, s ktorou mi nikto nevedel poradiť, ani z cestovateľov, ktorí túto trasu absolvovali. Absolútne nikto nevedel, kde býval, ako sa tam dostal, alebo ako sa to vlastne volalo 😀 Ale potom som pochopila prečo a ja som rada, že vám dokážem poskytnúť tieto informácie. My sme sa ubytovali vlastne kúsok od krátera sopky – oblasť Cemara Lawang. Ale najbližšie mesto, pri ktorej sme sa nachádzali sa nazýva Probolinggo. Na bookingu som vtedy absolútne nič nenašla blízko sopky (keďže ráno sa skoro vstáva) a už vôbec nie v rozumnej cene, keďže toto je drahšia oblasť, tak som sa zamerala na agoda.com a zabookovala Yog Bromo Homestay. Bolo to však pobiednejšie ubytovanie (fotka hore), cena 10 €/os, teplá voda šla len tak tak a bola tam celkom zima. Ak sa vám podarí, skúste nájsť niečo lepšie. Alebo si vybavujte priamo na mieste – spoločnosť, ktorá nám robila exkurziu nám ponúkala ubytovanie navyše k výletu už v Yogyakarte – a myslím, že bolo aj krajšie – aspoň z vonku 😀 Takže je to opäť na vás 🙂

Výstup na sopku Bromo

Och, toto bol fakt TOP zážitok ! Kedysi by ma ani vo sne nenapadlo, že sa budem prechádzať po kráteri aktívnej sopky niekde v Indonézii.

Vstávanie bolo kruté, keďže sme prišli uprostred noci. No a ja som vstala 2x 😀 Najprv o pol 2 lebo sa spustil strašne silný alarm (ako vo filme :D). Úplne posratá som vstala a už chcela kričať na Dana nech sa zobudí, že evakuujú okolie kvôli sopke. Až potom som si uvedomila, že to bol „iba“ (podľa mňa) dosť divný hotelový budík 😀  Všetci sme vstali o 3.00 ráno a už o 3:30 (alebo po anglicko – indonézsky tri trtyyyy) nás viezol  jeep na horu oproti sopke, kde bola asi miliarda ľudí a mali sme čo robiť, aby sme im nepostúpali po hlavách, kým sme si nenašli to svoje miesto na sedenie 😀 Bol to boj ! takže sa potom rýchlo ponáhľajte hore 🙂 PS: zoberte si baterku (hlavne ak šľapete sami na horu bez jeepu) , alebo si svieťte mobilom 🙂

                                                                                                 A potom sa začala konečne ukazovať 🙂

Z hory sme zišli jeepom dole pod kráter, kde nás vyhodili. Teraz vám viem povedať nechoďte na koňoch hore ale peši. Prišlo mi to potom dosť ľúto – aj peňazí bolo to totiž celkom drahé ale hlavne toho koňa. Točia ich tam hore dole v tom hroznom zaprášenom prostredí, sú zničené, nervózne a pení sa im z úst. Nemala som z toho jednoducho dobrý pocit a potom sme zistili že to peši trvá hore asi 15 min.

Potom už len vyšľapete pár schodov a ste tam !

34a

POZOR ! prosím vás, naozaj sa poriadne oblečte a zoberte si šatku na tvár kvôli piesku a prachu ! Pri pozorovaní východu slnka klesla teplota na NULA stupňov, ak nie menej – a ja som tam fakt drkotala zubami a ruky mi mrzli. Kto by to čakal v Indonézii a v auguste však? Ľudom na fotkách, čo mali čiapky a rukavice som sa doma pri obrazovke skoro až smiala..no a potom som tam pekne oľutovala a skoro si tú čiapku aj kúpila. Nezabudnite tiež, že toto je celosvetovo vyhľadávaná oblasť, takže kúpa nejakej veci a jedla vás tu už vyjde celkom draho – takže buďte pripravení na všetko a neminiete si tak zbytočne peniaze a nepokazíte si tento skvelý zážitok 🙂

39a

Ešte jeden krok a…. no nebolo mi všetko jedno…:D

Rozpočet

  • Combo vstupenka na oba chrámy = 25 €
  • Sprievodca = 2,50 €
  • Taxi = 1 €
  • Celodenný transfer (nepovinná položka) = 8 €
  • Presun k sopke Bromo = 15 €
  • Exkurzia jeepom po areáli + odvoz do Surabaye v cene = 15 €

SPOLU, Jáva = 66,50 € + jedlo, ubytovanie

*Jedlo sa pohybovalo okolo 0,80 € – 1 € za obed/ večeru a ubytovanie od 5 do 10 €  🙂 takže Jáva je neuveriteľne lacná

**Jáva je ale aj šialená – pravidlá moc nefungujú, myslím, že tam ani žiadne nie sú 😀 Ľudia moc nevedia po anglicky a doprava je katastrofálna – na motorke by som tam určite v živote nejazdila. Ale na druhej strane, šoféri sú to dobrí a poväčšine vedia čo robia 😀

Ale pre viac informácii o tom, čo všetko treba vedieť o cestovaní v Indonézii si prečítaj môj predchádzajúci článok TU:

Sleduj ma aj na facebooku: Lucia Brezianska

alebo na instagrame: Lucia Brezianska

a samozrejme nezabudni na odber môjho blogu:

ODOBERAJ BLOG

Vlož sem svoj e-mail a raz mesačne ti pošlem návod ako si plniť sny

S láskou ♥

Luccia

2 Replies to “Sprievodca po divokej Jáve”

  1. Beautiful image post 🙂

    Kelsey | Her Daily Glow

    x

    1. brezianska.lucia@gmail.com says:

      thanks a lot ! I apppreciate it 🙂

Comments are closed.